Pane Bože bojím sa,
chvejem sa, duša mi trpí,
bo nemá nikoho tu na zemi,
kto by jej pomohol.
A tak v samote hľadám.
V samote hľadám nebeský zmier,
ktorý naplní mi dušu,
a povzbudí ma, len ver.
Vravím si:
Ver tomu kto život ti dal,
nie tomu, ktorý hlása na zemi žiaľ.
Vtedy ani v samote nebudeš sám,
lebo bude s tebou On, tvoj Boh a Pán.
A tak v samote našiel som krásu,
samotu čistú, čo zaručí spásu.
Duše, poškvrnenej hriechom a zlobou,
duše, ktorá zápasí s neľahkou dobou,
plnej pýchy, klamstva, ale aj zvád,
čo pokúsila sa o zmenu už mnohokrát.
Neviem či niekomu práve tieto riadky padli na osoh. Či vôbec niekto došiel až nakoniec, ale ak áno tak ďakujem a veľmi si to vážim. Aj keď Vás nepoznám, aj keď Vy nepoznáte mňa, vážim si Vás.