Ticho v raji

26. júna 2014, dvadve, Poetry

Nastalo ticho
Už nepočuť štebot,
už nepočuť vodu,
nepočuť nič.

 

Raj sa zrazu ponoril do temnoty.
Raj, ktorý nám bol zverený onemel…
Všetci sa pýtajú.
Prečo? Ako sa to stalo?
Odpoveď však nie je známa
je skrytá, skrytá u Boha.
Prísť na ňu, to každý skúša,
všetkých ľudí bolí duša.

 

Nevedia si priznať viny,
nepozrú sa na zlé činy,
ktorými Boha a svet ranili.
Tak Vám treba moji zlatí,
za chyby sa tvrdo platí!
Za najväčšie… ŽIVOTOM.

 

         Životom budeme platiť za to, ako sme sa správali k miestu, ktoré nám bolo zverené. Nie len miesto i blízki i vzdialení proste ľudia. A možno nie tak my, ako generácie po nás. Ale nevadí, však čo užívame si nie?