V SAMOTE HĽADAL SOM
ČO NEDÁ SA NÁJSŤ,
V SAMOTE VIDEL SOM,
JEDINÚ MOŽNÚ SLASŤ.
V NEKONEČNOM TICHU,
VŽDY SOM TÚŽIL STÁŤ
A NA SVOJHO PÁNA,
V SRDCI SPOMÍNAŤ.
AVŠAK TERAZ CHÁPEM,
ŽE TO NEMÁ CENU
STÁŤ LEN V ROHU, KÚTE,
ČLOVEKU SAMÉMU.
KAŽDÝ BY MAL TÚŽIŤ,
BYŤ VŽDY OBKLOPENÝ.
ĽUDMI, KTORÍ CHCÚ ŽIŤ
NIE BYŤ ZATRATENÍ…
NAKONIEC SOM ZISTIL,
KDE SOM STÁLE PADAL.
NAKONIEC SOM DOSTAL,
TO ČO SOM AJ HĽADAL.
Myslieť si, že cestou samoty si človek poradí so všetkým, je najhoršie riešenie. Samému človeku je ťažko. Ťažko sa mu žije, ťažko sa mu dýcha. Za to môže ale, jeho vlastná pýcha. Moji milí, odhoďme od seba pýchu, egoizmus a sebectvo. Buďte otvorení ľuďom, ktorí vás potrebujú.
je to skor realita, denne sa pohybujem ...
ako krasne a strucne povedana cela ...
Amen... Myslím, že to vidím trochu ...
Stisenie v samote a uvazovanie, rozjimanie... ...
myslim si ze je to prilisne kriticky ...
Celá debata | RSS tejto debaty